Rozsiahly cyklus Stachových diptychov s námetom Slovenska ukazuje krajinu čarovnú, podivnú a záhadnú, ktorá je zároveň krajinou na hranici východnej (byzantskej) a západnej židovsko-kresťanskej Európy. Práve na tomto území dochádza k prerastaniu západného pragmatizmu s východnou spiritualitou a mystikou. Stacho prináša hlbší, senzitívnejší a neidealizovaný pohľad na súčasné podoby a zmeny v slovenskej kultúre a krajine. Dokáže vyhmatať citlivé a bolestivé momenty v živote spoločnosti aj jednotlivca a zaznamenať ich s istou dávkou solidarity.
Pomocou mechaniky aparátu plasticky mapuje malú krajinu pod Tatrami, formou diptychov jej nastavuje zrkadlo(vku) v svojskej dvojexpozícii. Vytvára tak dokumentárny a imaginatívny album súčasnosti, mnohotvárnu mozaiku detailov, ktoré vypovedajú o kultúre celku. Je to vlastná obrazová kronika krajiny, v ktorej žijeme. Kronika metaforická, láskavá a tolerantná, ale aj pravdivo nelichotivá a kritická. Na povrchu fotiek sa ustaľuje osobný neturistický sprievodca foto-putovaním po Slovensku. Autor v ňom vystupuje ako obrazový spovedník, čo načúva svojej krajine, jej dýchaniu a tlkotu zvonov. Vypovedá v ňom o hmotnej a duchovnej p-otrave dneška, o stretnutí odlišných svetov v spoločnom priestore. O súčasnom tektonickom zlome a „kultúrnom prekódovaní“ krajiny. Ide o svet tradičných kresťanských hodnôt a silnejúcej komercie – McDonaldizácie, svet chudoby a zbohatlíctva; stretnutie odlišných symbolov, kultov a ideológií, spolunažívanie väčšinovej komunity a menšinových kultúr (predovšetkým rómskej a židovskej). Na fotografiách tak vidíme napr. dražovský kostolík spolu s bilbordom americkej poisťovne; vlkolínsky ľudový dom a trup mamutieho lietadla; plné supermarkety i jarmočné stánky a ich odpadky; husto „popísanú“ stenu kresťanskými výjavmi v Žehre a tupo zívajúcu prázdnu reklamnú plochu pri Nitre; utešený rodinný dom s bazénom strieda rozpadajúca sa maringotka…
Stacho prináša obrazovú fotosprávu o zastavenom čase a zanikajúcom svete na jednej strane a o zrýchlenom tempe agresivity dnešných dní, o potrebe uchovania formovania vlastnej kultúrnej identity v globalizujúcom sa svete. Podľa Paula Coelha prvým príznakom zabíjania času je jeho chronický nedostatok, druhým sú naše istoty, tretím náš „obývačkový“ pokoj. Vnímanie Stachových diptychov nás núti k zastaveniu, k stíšenému pohľadu a zároveň nás zneisťuje a znepokojuje. Je to trochu melancholický a trochu smutný pohľad na jeho krajinu – je však plný pokory, porozumenia a nádeje. Ešte stále tu svietia svetielka vianočných stromčekov a bielych kvetov rozkvitnutých stromov, svetielka v očiach zamilovaných a bohatých duchom. A nad tým všetkým sa tajomne vypína dúha v zasnenej spišskej krajine. …

Vladimír Beskid

The extensive series of diptych photography by Ľubo Stacho portrays Slovakia as the magic, intriguing and mysterious country on the crossroads of the Eastern Orthodox and the Western Judeo-Christian Europe. It is the territory influenced by both the Western pragmatism and Eastern spirituality and mysticism. Stacho brings a close, sensitive but on the other hand realistic view on the current form and changes taking place in Slovak culture and landscape. He has the gift to be at the right time on the right place and witness sensitive and painful moments in the life of the individual as well as the society in general while still maintaining the feeling of solidarity.
With the help of the photographic apparatus, Stacho vividly depicts the small country under the Tatras and his diptychs reflect this outcome in a distinctive double exposure. Thus he creates a documentary and imaginative album of the actual situation, a multi-faceted mosaic of details that speak about a culture as a whole. It is a unique visual chronicle of the country we live in. A chronicle that is not just metaphorical and tolerant  but also truly unflattering and critical. On the surface, it is a non-touristic photo-pilgrimage across Slovakia. The author as a visual confessor listens to its country, its breathing and beating of the bells and finds the traces of material and spiritual poisoning, the place where different worlds occupy the common area. The current tectonic rift and “cultural recoding” of the country. It is a world of traditional Christian values and the strengthening of commercialization – McDonaldization, the world of poverty and newly – rich, meeting place of different symbols, cults and ideologies, coexistence of majority and minority cultures (especially the Roma and Jewish). We find side by side the photographs of church in Dražovce and billboards on the U. S. insurance; a Vlkolínec folk house and a huge body of an aircraft; supermarkets full of customers and garbage of fairground stalls; Christian wall scenes in Žehra and blank and stodgy billboard space in Nitra, charming family house with swimming pool and a decaying away caravan…
Stacho brings a photo report of the suspended time and the fading world and on the other hand the accelerated pace of everyday aggression, the need to preserve own cultural identity in a globalizing world. According to Paulo Coelho the first sign of wasted time is its chronic shortage, the second one are our certainties, the third one our “living room” attitude. Stacho’s dyptichs force us to stop, to calm down and thus make us well aware of our long forgotten insecurities and restlessness. It’s a little bit melancholic and a little bit sorrowful story about his country – but full of humility, understanding and hope. The lights of Christmas trees are still shining there and white flowers and trees are blooming, sparks in the eyes of lovers and inspired ones. And above all, the mysterious rainbow over the dreamy Spiš region. …

Vladimír Beskid