Východiskom fotografického cyklu O domoch je práca s diptychom, ktorý je nielen autorskou stratégiou a technikou, ale stal sa aj autorovou signatúrou. Forme fotografických diptychov sa Ľubo Stacho venuje programovo od 80. rokov 20. storočia a ich obsah sa logicky vyvíja, mení a nadobúda nové významy v závislosti od jednotlivých časových období jeho tvorby. Autorove rané diptychy sú charakteristické záujmom o sociologické témy. Zachytáva ľudí a rodiny z rôznych sociálnych vrstiev (Dom mesta II.), konfrontuje minulosť a prítomnosť konkrétnych ľudí, pričom využíva fotografie z rodinného albumu (Čas), porovnáva stav ľudí, keď sú oblečení a vyzlečení (Šaty robia človeka?), ale zároveň vytvára diptychy, ktoré komentujú rôzne výseky reálneho prostredia či drobnej architektúry (Symbol, Výklad, Metafora), nevynímajúc vlastnú autobiografiu (Autoportrét, Rodina). Spoločným menovateľom všetkých týchto prác je ich dokumentárny, v niektorých prípadoch až reportážny charakter. Zaujímavý je aj fakt, že diptychy nemajú jeden lineárny spôsob čítania, pretože obe časti sa komentujú vzájomne, takže čítanie je možné nielen zľava doprava, ale aj opačne. Tento princíp je uplatnený aj v poslednom fotografickom cykle diptychov O domoch, ktorý je venovaný architektúre súčasného Slovenska.
Autor nachádza alebo priamo vyhľadáva a fotograficky dokumentuje rôzne druhy stavieb, od vidieckych domov a rodinných víl, cez sídliskové štruktúry až po súčasnú mestskú architektúru vrátanie stavieb obchodných reťazcov. Diptychy sú vytvorené na princípe kontrastu starého s novým, na analógiách účelovo a obsahovo odlišných, ale formálne príbuzných architektonických objektov, ich tvaroslovia alebo štruktúr. Autor používa rôzne konfrontačné stratégie: porovnáva prísny tvar súčasnej architektúry s poetikou vidieckej drevenice s plotom; zdôrazňuje formálnu príbuznosť štruktúry vertikálnych priečelí parkovacieho domu s vertikálne členeným priečelím drevenice; nachádza princíp „oblečenej“ a „vyzlečenej“ architektúry, ktorá je obnažená až na základné múry domu; tematizuje prvok striech porovnávajúc škridlové sedlové strechy rodinných domov s husto „osídleným“ stanovým mestečkom; zaznamenáva formálnu príbuznosť obchodného centra s plagátmi vo výkladoch s dvorom rodinného domu, na ktorom sa sušia koberce; komentuje urbanistické riešenie zástavby rodinných domov v diagonále údolia pod kopcami s prísnou štruktúrou panelákového sídliska na horizontále.
Prvé čítanie diptychov, kde dominuje kontrast starého s novým, by mohlo zvádzať ku kritickému komentovaniu súčasnej architektúry a devastovaného životného prostredia. Pri hlbšom pozorovaní je však zrejmé, že autorovi nešlo len o tento sociálny rozmer, ale aj o vytváranie hravých analógií, ktoré sú postavené na porovnávaní formálnych príbuzností architektúry (jej hmoty, tvaroslovia a pod.) pochádzajúcej z rôznych kultúrnych kontextov. Dôkazom správnosti tejto interpretácie by mohla byť sama forma diptychov – radenie fotografických dvojíc do horizontálnych pásov nad sebou a nie vedľa seba.

Barbora Geržová

Diptych is not only the photographer’s strategy and preferred technique but his latest photographic series The Houses proves that it has also become his signature. Ľubo Stacho has been confined to the form of photographic diptych since the 1980’s and therefore it is obvious that the content itself has changed and modified in accordance with the prevailing message of the given period. Sociological issues are characteristic for his early work. He portrays people and families from different social background (Town House II), confronts the past and present of the real people, uses the family album photographs (Time), compares the situation when people are dressed and stripped naked (Clothes Make the Man?) but at the same time comments on various segments of real environment or small architecture (Symbol, Interpretation, Metaphor), not excluding his own autobiography (Self-portrait, Family). The common denominator of all these works is his documentaristic and in some cases even reportage approach to photography. Both parts of his diptychs comment one another and so the reading is possible not only from left to right but also vice versa. This principle is also applied in the presented series The Houses, dedicated to contemporary architecture in Slovakia.
Here the author seeks and photographically documents various types of buildings, ranging from country houses and family houses through housing estates patterns to contemporary urban architecture, including retail chains. The diptychs are based on the principle of contrast between old and modern and principle of analogies between distinct in purpose and content but formally related architectural objects, between their morphology or structure. The photographer uses a variety of confrontational strategies: he compares a strict form of contemporary architecture with the poetics of rural wooden cottage; emphasizes a formal affinity between the vertical facade structure of the car parking building and the vertical facade of wooden cottage. He invents the principle of “dressed up” and “undressed” architecture, stripped down to bare walls of the building, thematizes the element of roofs when compares slate pitch roofs of family houses to densely “populated” tent town, finds a formal proximity of the posters in the window of shopping center and the drying carpets in the garden of a family house; comments the urban solution of the family houses build-up in the diagonal valley below the hills with the strict structure of prefab concrete housing estate on the horizontal.
At first sight, the diptychs dominated by the contrast of old and modern seem critical to contemporary architecture and devastation of environment. A closer observation reveals, that the author’s intention was not only to point towards social dimension, but to present the playful analogies based on a comparison of formal similarities (material, morphology, etc…) originating from the different cultural backgrounds. The form of diptychs itself – photographic pairs arranged into horizontal strips side by side – could be both clue and proof of such interpretation.

Barbora Geržová